K svojim snom kráčaj

Vlado Javorský

odkiaľ vzal sa  čas

čo nás iba vánkom pohladí

vráskami pomaľuje tváre

a odrazu ho niet

akoby ho bičom zaháňali

náš hlas znie nečujne

zostaň na dlhšie okamihy

kochaj sa v nás

v tebe sa vidíme

meriame ťa krokmi

vráskami ti  neublížime

čas je zdá sa hluchý

a možnože

iba málo kričíme 

chodievaš objímať stromy v lese

sila vesmírna nahlodaná
praská krv a biele noci
objímaš drevo v nádeji i v noblese
že dokráčaš kam máš namierené
do vesmíru vo mne
ešte zaživa a na dlani city
inak je všetko zmarené
chodievaš si po rady k drevu
mlčí a tajnosti tvoje ukrýva
je to vŕba zádumčivá
trúba nehlasná
iba praskot a uplakané kroky
objím si konečne i mňa
stojím v letokruhoch súsoší
čakám na silu víchra
údolie rozkoší
a ty chodievaš objímať stromy v lese
praská krv a za obzorom roky

nehádž po mne

smútok láska
uhnem sa dobre vieš
na gestá veľké ako busty
si nepotrpím
nehádž po mne
zúfalé úsmevy láska
neuvidím ich dobre vieš
na masiek úškrny
si nepotrpím
skús hodiť po mne
čo veselé je v tebe
neuhnem sa
na to si potrpím

snehová vločka

tajomný pozdrav neba
kryštáliky sĺz
padajú už tichšie sa nedá
ticho rodí
spiacu perinu
snehová vločka
chladne pokým
nedotkne sa
mňa aj teba
v nočnú hodinu
pri bozkoch
pod cencúľmi
ako pod baldachýnom
a zohreje sa
opäť sa zrodí
do ticha
ako para
z našich úst

stojíš na schodíku Ráchel

hrad na dobytie výšin
po poznaní hlad sa pýtajúci
staň si o stupienok vyššie Ráchel
dôjdeš k poznaniu za obzorom
tam plnokrvný svet krásou sa pýši
raz škrupinku orecha otvoríš
múdrosť zohreje ťa Ráchel
o stupienok vyššie krôčik
nájdeš v sebe odvahu
v diaľke láska sa rodí Ráchel
a tak stúpaj
diaľky sú v očakávaní
krok za krokom
po schodoch k oblakom Ráchel
k svojim snom kráčaj

Vlado Javorský

(Básne zo zbierky Stupaje v rose)

::

Rozhovor s autorom: Vojny, to je rýchlejšie starnutie sveta