- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

24. júna 2020

Nosenie rúška je v rozpore s našou kultúrou

Kresba: Vlado Javorský

Nikto rozumný nepopiera realitu: doteraz nepoznaný vírus, ktorý sa za uplynulé mesiace celosvetovo rozšíril, škodí ľudskému organizmu. A je nepodstatné, či bol alebo nebol umelo vytvorený. Treba sa proti nemu brániť. Isté opatrenia, aj vo forme zákazov či príkazov, sú teda namieste, sú výrazom zodpovednosti a normálnosti.
Lenže mnohé reakcie, vyvolané novým koronavírusom, hranice normálnosti prekračujú. Veľký podiel na tom má mediálna hystéria, spojená so zveličovaním a nevyváženým informovaním, taktiež nekompetentnosť vzájomne sa provokujúcich politikov, ako aj nekritické preferovanie takzvaných odborných riešení, úzko zameraných, ktoré nezohľadňujú záujmy celku (štát predsa nemôžu riadiť epidemiológovia!).

Jedným z neprimeraných opatrení je celoplošná a dlhodobá povinnosť nosenia rúška. Nepochybne, v určitých situáciách je rúško na tvári odôvodnené, povedzme pri lekárskych zákrokoch alebo pri priamom styku s nákazlivo chorým, čo však nemožno povedať o vynucovaní jeho používania vždy a všade.
Stačí sa pozrieť okolo seba – ľudia majú rúško zavesené na uchu či krku, potom ho niekam odložia, aby si ho vzápätí – napríklad pred vchodom do obchodu – nasadili. O hygienickosti či nebodaj sterilite sa pritom naozaj nedá hovoriť, práve naopak, zvyšuje sa riziko (bakteriálnej) infekcie. Je naivné myslieť si, že obyčajný pracujúci človek má možnosť – v záľahe každodenných povinností – rúško si pravidelne vymieňať a udržiavať ho v dokonalej čistote.
Vo Výzve vláde na návrat života do normálnych koľají, ktorú podpísalo niekoľko osobností kultúrneho, spoločenského i politického života, sa spomínajú ďalšie negatívne účinky nosenia rúška – prepotenie, kožné problémy, sťažené dýchanie – a poukazuje sa i na psychosociálny dopad takejto direktívy.
Nie je to tak dávno, čo sa fakticky v celej Európe hodne diskutovalo o zákaze zahaľovania si tváre na verejnosti. Zástancovia zákazu argumentovali najmä bezpečnostnými dôvodmi. Časti oblečenia, ale aj rôzne kukly a masky, ktoré zakrývajú tvár, sťažujú identifikáciu osôb aj ochranu verejného poriadku (výtržnosti, násilné demonštrácie, lúpežné prepadnutia, teroristické činy).
Popritom sú nezanedbateľné kultúrne aspekty problému. Zakrývanie si tváre je (až na drobné výnimky) nesúladné s európskymi zvyklosťami, protirečí našim tradíciám a vo všeobecnosti pôsobí rušivo. Človek s maskou, „človek bez tváre“ akoby nemal meno – je anonymný, podozrivý, nedôveryhodný. Nútenie niekoho zakryť si tvár znamená v našom kultúrnom prostredí znižovanie jeho dôstojnosti. Je to úkon degradácie, poníženia človeka.
A do toho prichádza „preventívno-hygienická“ požiadavka, ktorá sa nebadane mení na divnú módu či dokonca podmienku spoločenskej akceptácie, aby ľudia takmer vždy a všade nosili rúško. Je to znak vykorenenosti a duchovnej prázdnoty dnešného sveta. V tomto kontexte sú príznačné slová hlavnej odborníčky ministerstva zdravotníctva pre epidemiológiu, ktoré zazneli pred niekoľkými dňami na tlačovej konferencii, mimochodom s účasťou predsedu vlády: „Rúška sa tak ľahko nezbavíme, je to možno na niekoľko rokov, možno doživotne...“
Vo viacerých európskych štátoch platí zákaz zahaľovania si tváre na verejnosti. Ako už bolo povedané, ide o vec verejnej bezpečnosti, ale aj kultúrnych noriem a zvyklostí, identity a slobody. Súčasná tendencia, ktorá chce z nosenia rúška spraviť čosi normálne a obvyklé, je prejavom antikultúrnej scientokracie.
Sme schopní uvedomiť si to?

Ján Maršálek
::
Súvisiace články:
::
Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.
Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.

10 komentárov:

  1. Dovolím si tu odcitovať z fejtónu Jána Baránka:

    Bol som dnes v jednom kníhkupectve. V takom tom, kde máte knihy a hneď aj kaviareň, ako súčasť predajne. Dal som si kávu, sám pri stole, samozrejme bez rúška. A bez rúška som pokračoval 1,5m medzi knihy. Tu ma v chôdzi priklincoval panický rev v hysterickej fistule – „Stojte!“ Ten zvuk bol tak presne mierený, že mi vrazil rovno do čela, takže nebolo pochýb, že príkaz patril mne. „Kde máte rúško?!“ Zdroj zvuku som nevidel. Ale evidentne to bol dievčenský, zrejme brigádnicko-študentský hlas. Potom som to uzrel – obrovské rúško s dvomi obrovskými očami za obrovskými okuliarmi. Nevidel som nič, ani nohy, ani ruky, len to rúško a obrie okuliare. Rukou som nesmelo ukázal na stôl, pri ktorom som pred chvíľou sedel a bojazlivo som sa snažil vysvetliť, že tam som rúško nepotreboval a navyše, nie sú to ani 2 metre. Ale rúško s okuliarmi ma umlčalo nepriestrelným a nevyvrátiteľným argumentom: „Keď sedíte, netreba rúško! Ale keď stojíte, tak áno!!!“ Tak som si ho so strachom nasadil. Nebojím sa ani Kim čong una. Ale z obrovského rúška s obrovskými okuliarmi som sa skoro po.ral...

    https://www.facebook.com/jan.baranek/posts/10220342094215420

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Z dnešného brífingu predsedu vlády Igora Matoviča (zapisujem z vypočutého):

    „Zažívame tak trochu schizofréniu, že vnútri rúška sú a vonku nie sú... osobne sa cítim tak trochu zviazaný a neslobodný... Chcel by som, aby sme si pozerali do očí a možno aj na ústa... Nechcem, aby sme sa skrývali za rúška...“

    Pán premiér, tak niečo spravte, ukončite ten nezmyselný schizofrenický stav! Nerobte z občanov tohto štátu jedno vystrašené stádo.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. V podstate sme ako myši v laboratóriu. Skúmajú na nás našu odolnosť voči svojvôli pseudovládcov...Čo všetko vydržíme, kam až môžu zájsť...V konečnom dôsledku to skončí revoltou, ktorá už vo svetovom meradle funguje. Z frustrácie je agresivita, ničenie, ubližovanie, teror...Návrat do doby temna, lebo ako inak zakryť zúfalosť vládcov nad vlastnou neschopnosťou riadiť beh sveta...? Už to tu raz bolo, opakuje sa to v cykloch špirály dejín...a zdá sa, že aa to nedá zastaviť.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nedávno som čítal knižku Romana Michelka Eseje o kríze. Zapamätal som si autorove slová:
      „Spoločenský dynamit je rozdaný, čaká sa na výbuch.“
      Veľmi si želám, aby to tak nebolo.

      Odstrániť
  4. Anonymný25.6.20

    Čo k tomu dodať? Snáď iba toľko že k fejtónu Jána Baránka a s komentármi Jána Maršáleka a Vladimíra Javorského k danej problematike možno len súhlasiť. milan

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Anonymný25.6.20

    Veľmi zaujímavý článok a podnet od p. Maršálka o nosení rúška, ktoré je v rozpore s našou kultúrou. Nesporne je to tak. Citované vyjadrenie p. ministerky zdravotníctva: „je to možno na niekoľko rokov, možno doživotne...“ mi príde naozaj prehnané. No treba mať na pamäti, že nosenie rúšok je v súčasnej situácií ešte naozaj potrebné - stačí sa pozrieť na to, ako veľmi podcenili situáciu napr. USA, Rusko, Anglicko a pod., koľko obetí a mŕtvych majú a stále tomu nie je koniec. Takže netreba preháňať, ale ani situáciu podceňovať či bagatelizovať.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Anonymný26.6.20

    Tu predsa vôbec neide o našu kultúru! Ale o zdravie.
    Tie ostatné argumenty proti rúškam -... mediálna hystéria, spojená so zveličovaním a nevyváženým informovaním, taktiež nekompetentnosť vzájomne sa provokujúcich politikov, ako aj nekritické preferovanie takzvaných odborných riešení, úzko zameraných, ktoré nezohľadňujú záujmy celku (štát predsa nemôžu riadiť epidemiológovia!)... a nižšie - akceptujem.
    Zhrnuté: článok je primeraný, ale nadpis je úplne mimo (aká kultúra nosí hygienické rúška?!!!).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za ohlas. Azda na objasnenie dve poznámky:

      1. Slovo „kultúra“ možno chápať aj v širšom zmysle (a tak ho v článku používam): kultúra ako súhrn akceptovaných hodnôt a zaužívaných spoločenských noriem, kultúra ako spôsob života.

      2. Jedna vec je hygienické rúško a niečo iné je tendencia, ktorú pozorujem, vytvárať z jeho nosenia akúsi „divnú módu“, novú paradigmu, súčasť „moderného“ životného štýlu. Veď ako inak si mám vysvetliť pokusy o jeho „doživotné“ presadenie. To považujem za antikultúrne, argumentujúc európskymi zvyklosťami, ktoré sú v otázke prekrytia tváre úplne iné ako napríklad v moslimskej kultúre.

      Odstrániť
    2. Inak, bolo by prospešné pozrieť sa bližšie na niektoré paralely, ako sa pod vplyvom modernizmu a „ducha pokroku“ menili kultúrne vzorce, resp. vzorce správania, napríklad pokrytie hlavy alebo nosenie sukne či nohavíc...

      Priateľ spomínal: pred niekoľkými desaťročiami, keď vyrastal na dedine, videl jedinú ženu v nohaviciach – všetci ju považovali za bláznivú.

      Budú sa ľudia o päťdesiat rokov diviť, že do roku 2020 sa rúška bežne nenosili?

      Odstrániť
  7. Bob Flandroy30.6.20

    100% súhlas. Je to nechutné, primitívne a ponižujúce. Rovnako ako primitívny a celkom preexponovaný prístup vlády k tzv "pandémii". Ten nás bude stář ešte veľa škůd na ľuďoch, o peniazoch nehovoriac. Vidieť aj dnes chodiť vonku dobrovoľne s rúškami dokonca mladých ľudí je veľmi smutný ukazovateľ našej submisívnosti. A dosledok podliehania masívnemu strašeniu valiacemu sa zo všetkých médií. O článkoch sľubujúcich "druhú vlnu pandémie" (samozrejme u nás ani prvá nebola) "epidemiologickými expertami" ani nehovoriac. Mienkotvorné média tieto bludy radostne publikujú. Je mi z toho srdečne na grcanie...

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.