Nechoď zajtra na nočnú, prosím!

Karol Dučák

(Inšpirované skutočnými udalosťami)

Bola jednou zo spolucestujúcich počas mojej cesty domov z pracoviska v Rakúsku. Rozvážna, nenápadná, neplytvala zbytočne slovami, hovorila skôr k veci. Ani by som jej nevenoval nejakú zvláštnu pozornosť a zrejme by som na ňu časom zabudol ako na mnohých iných spolucestujúcich počas mojich nespočetných dlhých návratov domov zo zahraničia, nebyť jej mimoriadnych schopností. Táto žena totiž mala nadprirodzený dar – dokázala vo výnimočných prípadoch predvídať pohromy.

Pritom to nebola nejaká vedma alebo sektárka. Bola to veriaca kresťanka, ktorá nikdy nevyvolávala duchov a nepraktizovala nijaké špiritistické seansy. Ostatne, ani Katolícka cirkev nespochybňuje takýto mimoriadny dar u ľudí. Podobné nadprirodzené schopnosti mali mnohí svätci, napríklad svätý Ján Mária Vianney alebo svätý Páter Pio.

Moja spolucestujúca – paradoxne – vôbec netúžila byť akokoľvek výnimočná. Nežiadala od Boha nadprirodzený dar, lenže Boh z času na čas zverí nejakej vyhliadnutej ľudskej bytosti dary vymykajúce sa z bežného rámca schopností obyčajného smrteľníka.

Počas tej dlhej cesty toho spomenula viac a na niektoré veci som už zabudol, ale jednu príhodu si budem zrejme pamätať, až kým mi bude pamäť slúžiť.

Bývala v Košiciach a mala tam okruh priateľov, ktorí sa časom dozvedali o jej nadprirodzených schopnostiach a rešpektovali túto skutočnosť. Jeden z jej priateľov pracoval v podniku s trojzmennou prevádzkou a chodieval aj na nočné zmeny. Na tieto zmeny chodieval stále tou istou linkou mestského autobusu.

Raz, deň pred nástupom priateľa na nočnú zmenu, mala spomínaná žena s mimoriadnymi schopnosťami veľmi naliehavé zlé tušenie. Rozrušeným hlasom zatelefonovala priateľovi a nástojčivo ho žiadala, aby za žiadnu cenu nešiel na druhý deň do práce, pretože cíti, že sa má stať nejaké veľké nešťastie. Nevedela presne špecifikovať aké, ale každopádne mala veľmi zlé tušenie. Priateľ oponoval, že nemôže bez vážneho dôvodu vynechať pracovnú zmenu, ale ona neoblomne naliehala, aby sa akokoľvek vyhovoril na pracovisku a našiel si za seba náhradu.

Priateľ vôbec neprekypoval nadšením, ale sľúbil priateľke, že ju poslúchne a na nočnú zmenu nepôjde. Svoje slovo aj dodržal a urobil dobre. Autobus, ktorým mal cestovať na nočnú, mal totiž strašnú haváriu, pri ktorej niekoľko ľudí zahynulo a mnohí boli zranení.

Vďaka mojej spolucestujúcej bolo v osudnom autobuse o jedného pasažiera menej. Hádam ani netreba dodávať, že ten šťastlivec jej bude nadosmrti vďačný za včasné varovanie.

Karol Dučák

::

Príbehy zo života:

Tvoj čas ešte neprišiel, musíš sa vrátiť

Čo s dušami samovrahov? Skončia v pekle?

Zhorené šťastie

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).