O súčasnej politickej situácii na Slovensku

Ilustrácia: Andrej Mišanek

Prešlo takmer päť mesiacov od parlamentných volieb, konaných 29. februára 2020, aj sto dní vlády širokej koalície vedenej premiérom Igorom Matovičom, ktorá z nich vzišla. Vláda  sa rozbehla do štvorročného volebného obdobia a mala by plánovať svoje aktivity v prospech krajiny a jej občanov. Je pravdou, že jej nástup bol poznačený tým, čo žiadna iná vláda v doterajšej histórii novodobého Slovenska nemala: krízou, ktorú zapríčinila celosvetová hrozba pandémie.

Ale nielen krajina, aj vláda sa nachádza v kríze. Nielen ekonomickej, zdravotníckej, politickej, ale predovšetkým v kríze morálnej, v ktorej každý iný druh krízy pramení. Slovensko je v ťažkej kríze, z ktorej bude veľmi ťažké hľadať nejaké východisko, pretože podľa mňa niet takmer nikoho, kto by ponúkal zodpovedné riešenia pre každodenný život, a je tu hrozba ďalšieho pokračovania a šírenia pandémie.

Podľa môjho názoru si občania Slovenska túto vládu zvolili v stave, keď žili v relatívnom pokoji a prosperite, ako cestu k lepšej budúcnosti, ale obávam sa toho, že budú sklamaní a vláda nebude mať silu udržať sa celé volebné obdobie, zvlášť po plagiátorských kauzách,  pričom káuz bude zrejme pribúdať a súčasnú vysokú podporu vládnym stranám vystrieda sklamanie, skepsa a túžba po novej zmene.

Súčasná široká vládna koalícia sa ujala správy štátu s veľkým populizmom, spochybňovaním a kritikou bývalej vlády, ale nedokázala ponúknuť ani štandardné kroky v záujme fungovania krajiny, iba všetko spochybňuje – a ako sa postupne ukazuje, prichádza s riešeniami nie v prospech občanov, ale členov vládnych strán a ich záujmov.

S riešením krízy okolo hrozby pandémie začala ešte dosluhujúca vláda a nová v tom len pokračovala – a niekedy až nadmerné obmedzenia a šikanovanie občanov zakrývala stanoviskom tzv. odborníkov. Občanom neponúkla takmer nič z toho, čo sľubovala, a myslím si, že krajina sa nachádza v kríze hlbšej než pred voľbami.

Problémom nie je len to, že vzdelanie najvyšších ústavných činiteľov, ale aj ďalších ľudí vo vedení štátu stojí na fikcii, takže veľkú odbornosť nemôžeme od nich očakávať. Problémom nie je len táto vláda, ktorá neponúkla okrem silných rečí a gest skutočnú alternatívu k doterajšej správe krajiny, ani vyššiu kultúru, odbornosť či morálku. Ťažisko problému vidím v občanoch, ktorí sľubom falošných politikov a médií uverili. 

Bol som skeptický pred voľbami, sklamaný volebným výsledkom a som znechutený spôsobom správy krajiny po voľbách a správaním sa politikov, ako aj ich morálkou. Bol som preto označený za nepriateľa novej zmeny, rozvratníka či „smeráka“.

Nemyslím si, že táto vláda dovládne celé volebné obdobie. Už teraz je v koncoch, nie pre koronavírus, ale pre vlastnú neschopnosť a neochotu niečo urobiť pre občanov. Sľuby zostávajú len fikciou. Už dnes nie je žiadnym tajomstvom, že zadlžovanie bude rásť, občania sa budú musieť na fungovanie štátu poskladať zo svojej práce a úspor, uskromniť sa, teda budú vyššie ceny, dane, aj viac nezamestnaných – a vláda ľuďom nič nového neponúkne, len čudné hry, staré frázy, klamstvá a podvody. A nič nevyriešia ani protesty.

Mnohým súčasný chaos vyhovuje, lebo v ňom sa ľahko bohatne. Žiaľ, takmer nikomu nejde o Pravdu, Dobro, Spravodlivosť, Prosperitu. Nikto nezdôrazňuje potrebu poriadku a spoločného dobra, ale sa verejne proklamuje klamstvo a podvod z čelných miest slovenskej spoločnosti – a národ tlieska.

Ťažko sa žije tým, ktorým záleží na duchovných a morálnych hodnotách. Darmo sa čudujeme, že namiesto ochoty a slušnosti vo verejnom živote sa stretávame denne s darebáctvom, podvodom, aroganciou, hlúposťou... To sa prenáša do rodín, škôl, nemocníc, spoločenstiev, vzťahov; situácia sa zamotáva a tak je zbytočné sa čudovať.

V roku 1989 sme mali nádej, ktorá je však po toľkých sklamaniach a analýze súčasného života už je takmer mŕtva. Teraz viem, že som bol vtedy naivný a úspešní boli tí, ktorí uprednostnili materiálne bohatstvo. Nakoniec, ani kresťania sa v politike po novembri 1989 veľmi neosvedčili. Nádej nevidím ani v iných krajinách, lebo situácia v Česku, v Európe, vo svete je tiež veľmi zložitá a čudná. Chrámy horia alebo sa premieňajú na koncertné sály či mešity.

Nechcem sa veľmi zaoberať spôsobmi výkonu politiky súčasného premiéra, ktorý počas celej svojej politickej kariéry nič pozitívne občanom Slovenska neponúkol, ukázal len demagógiu, kritiku, znevažovanie a zosmiešňovanie všetkých a všetkého, to sa mu darilo, a v tom nie je jediný zo súčasných politikov. V tom vidím tragédiu súčasnosti, že občania uverili jeho rečiam, jeho širokospektrálnej kandidátke a prehliadli jeho skutky i to, že vždy a predovšetkým myslel na seba a rád sa ukazoval v pozitívnom svetle cez kritiku všetkých a všetkého okolo. On sám sa zdal najlepší.

Už dnes je vidieť, že Igor Matovič len ťažko nesie zodpovednosť. Z kritiky, klamstiev a podvodov sa trvale fungovať nedá a nič sa na niečom takom nedá vybudovať ani v osobnom, ani v rodinnom, ani v spoločenskom živote. Každý experiment a reformu musí niekto draho zaplatiť, a on to určite nebude. Nešiel predsa do politiky, aby schudobnel...

Problém súčasnosti nie je v opozícii, aspoň ja ho tam nevidím, práve naopak, čudoval by som sa, keby dnes mlčala a nevyjadrovala sa k výkonu a spôsobom činnosti súčasnej vlády. Obávam sa však, čo príde potom, keď súčasná vláda padne – že po nej príde ešte čosi horšie – a v súvislosti s európskou a svetovou situáciou to možno predpokladať.

Takmer všetci sme si zvykli žiť nad pomery a za svoje pôžitky sme neboli ochotní niesť zodpovednosť. To presúvame na iných. My sa chceme mať dobre, užívať si, konzumovať za každú cenu, ale nie za to platiť, a tak sa nám dostavujú výsledky. Prišla kríza a ďalšie ešte prídu, za tou pandemickou príde ekonomická, politická... Morálnu tu už máme, lebo z nej pramenia tie ďalšie. Všetko sa totiž odvíja v našom živote od morálky. Myslím, že je pritom namieste otázka, či súčasní kresťania majú čo ponúknuť spoločnosti.

Súčasný premiér roky sľuboval iný, nový, lepší spôsob výkonu politiky, ľudia mu uverili a dnes sú na tom horšie ako v minulosti. My, ktorí žijeme skromne od výplaty do výplaty, už pociťujeme, že náš týždenný nákup je drahší a naša výplata menšia. Ale nechcem písať o ekonomike. Na to sú iní, ktorí to dokážu lepšie analyzovať. Vždy mi išlo hlavne o morálku, tomuto poslaniu chcem zostať verný. Ale aj na to tu máme autority: Cirkev, rehole, inteligenciu, umelcov, kultúru, školstvo... Kde sú dnes morálne autority? Máme ich dnes vôbec? Majú nám čo povedať a je ich hlas počuteľný? Zdá sa mi, že akosi divne mlčia, alebo hovoria všeličo, len nie to, čo by malo byť ich úlohou a poslaním.

Môj názor nie je dôležitý. Akýsi divný okruh odborníkov bojujúcich proti pandémii, združený okolo premiéra, nám celé mesiace komplikoval každodenný život. V čí prospech? Sú vari spokojní so súčasným stavom, alebo im vyhovuje? Naozaj si myslia aj oni, že nám stačí trochu „zdravíčka“, ktoré aj tak nie je celkom v našich rukách, plné bruchá a budeme spokojní? Vari ktosi znova čaká na plné námestia v Bratislave a iných veľkých mestách, keď davy začnú protestovať, aby sa postavili do ich čela a našej spoločnosti?

Naozaj sme davoví ľudia, ktorí nemajú schopnosť zaujať stanovisko a správať sa zodpovedne? Naozaj nám súčasný stav vyhovuje a necháme sa dirigovať „odborníkmi“, politikmi,  médiami a na ich povel nastúpime, keď nám ponúknu nové riešenia? Sme naozaj neschopní slobodne a zodpovedne myslieť, hovoriť a konať? Naozaj potrebujeme byť neustále podvádzaní, klamaní, ponižovaní a vysmievaní? Naozaj neunesieme slobodu, ktorá je základným darom, ku ktorej sme boli stvorení a ku ktorej patrí aj zodpovednosť za seba, rodinu, národ, štát i svet?

Nejde len o moju skepsu, ide o nás, o náš život, o dobro nás všetkých, našich rodín, ide o náš národ i štát, ktorý máme. 

Ľudovít Košík

(Skalica, 21. júla 2020)

::

Súvisiaci článok:

Vytriezvenie ešte len príde

::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.