Robert Hakala |
Podľa posledného sčítania obyvateľstva
Slovenskej republiky (2011) sa ku katolíckej viere prihlásilo 62 percent
obyvateľov. Je to mierny pokles oproti roku 2001, ale stále je to pomerne veľa.
Pravdaže, je to len „štatistické číslo“, za ktoré sa môžu skryť rôzne veci aj nedostatky. V prvom rade, toto číslo nevyjadruje skutočný počet ľudí, ktorí pravidelne chodia do kostola, respektíve do kostola nechodia vôbec, prípadne kostol navštívia dva razy do roka (Vianoce, Veľká noc). Taktiež z tohto štatistického čísla nie je zrejmé, aké je vekové zloženie tých, ktorí sa hlásia ku Katolíckej cirkvi. Koľko z tých 62 percent tvorí veková skupina starších ľudí a akú časť tvorí skupina mladých ľudí do 20 rokov?
Pri podrobnejšom rozčlenení a skúmaní by sme zrejme
prišli k rôznym zaujímavým výsledkom. Stačí sa v nedeľu
v kostole na svätej omši poobzerať okolo seba a štatistiku si môže
doplniť každý sám (hoci v týchto dňoch ani to nie je možné, vzhľadom na
uzavretie kostolov). Väčšinu z prítomných tvoria ľudia nad 55 či 60 rokov
(z toho v absolútnej väčšine sú ženy, mužov vidieť len sem-tam), mladých
ľudí je ako šafranu...
Som veľmi zvedavý, aké výsledky sa ukážu pri sčítaní
obyvateľstva, ktoré práve prebieha.
Robert Hakala
::
Prečítajte si: Katolícky pozdrav
::
Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).
Čo si navaríme, to si zjeme, ako si ustelieme tak si ľahneme, ako volíme tak sa máme, Cirkev nie je len o bohoslužbách a peniazoch. Je to o živote aj o večnom. Aspoň takto nás to učil Ježiš a môžeme to čítať v Biblií. Nikdy sa nám nepodarí byť dokonalými, ale sme k nej povolaní, tento týždeň sme to počuli v čítaní. Pravdepodobne aj štatistiky potvrdia ten stav, ktorý už prakticky zažívame, pokles kvality i kvantity kresťanského života. Ak k tomu príde, čo ukazujú predpoklady, v prvom rade by si mali spytovať svedomie cirkevní predstavení, sú platení štátom aj veriacimi a inými zdrojmi a výsledky sú úbohé, aspoň ja ich tak vidím, napriek tomu, že tridsať rokov tu bola úplná sloboda, mohli robiť aktivity aké len chceli. Teraz keď zavreli kostoly nevedia čo robiť, modliť, postiť sa a dávať almužnu už mnohí asi zabudli. Vďaka za postreh, ktorý nás trápi nielen pri štatistických ukazovateľoch ale predovšetkým v každodennom živote. Ľudovít
OdpovedaťOdstrániťBudeme sa musieť pozrieť pravde do očí. Predpokladám, že aktuálne sčítanie obyvateľstva ukáže ďalší pokles počtu ľudí, ktorí sa hlásia ku katolíckej viere (asi ešte horšie na tom budú evanjelici a. v.).
OdpovedaťOdstrániťTreba si však uvedomiť jedno: odvrat od viery Bohu neublíži, ublíži len a len nám, nášmu národu, spoločenstvu i jednotlivcom.
Ale ako hovorí kardinál Sarah, úlohou kresťana nie je zachraňovať umierajúci svet, úlohou kresťana je pracovať na spáse svojej a spáse blížnych.
Nie je jednoduché v súčasnom zložitom a problematickom svete už rok trvajúcimi obmedzeniami slobody kresťansky žiť a tak pracovať na spáse svojej a blížnych. Ale ľudia, ktorí sú vo funkciách si často užívajú benefity ale prácu a zodpovednosť nechávajú na iných. A keď oni nejdú príkladom spoločnosť sa rozkladá, čo si myslím že je súčasným stavom. Spoločnosť nevie ako kráčať ďalej, lebo ju to nikto neučí. Niekedy mám dojem, že už nám zostáva len modlitba, ľudia nestoja o slová, ale ignorujú aj skutky a propagujú a vnucujú iným zvrátenosti. Ľudovít
OdpovedaťOdstrániťPráve som natrafil na slová istého múdreho človeka – konštatuje, že žijeme v natoľko nepokojnej spoločnosti a situácii, že pozitívne nevieme, kde je sever a kde juh.
OdstrániťNaozaj, ocitli sme sa v novom (a ešte horšom) babylonskom pomätení.
Z kostola kaviareň – už aj na Slovensku!
OdpovedaťOdstrániťhttps://bratislava.zoznam.sk/z-kostola-kaviaren-pamiatkari-maju-vyhrady-a-rusovsky-farar-ma-pre-nich-jasny-odkaz/