Po stopách komunizmu

 

Jaroslav Rokoský: Útěk z Leopoldova

Academia, Ústav pro studium totalitních režimů, 2021

Nakladateľstvo Academia a Ústav pro studium totalitních režimů (ÚSTR) vydali trojzväzkové, tisícstranové dielo historika Jaroslava Rokoského Útěk z Leopoldova, ktoré približuje legendárny útek šestice väzňov z tejto historickej protitureckej pevnosti, objavenou dierou v stene, pred sedemdesiatimi rokmi (2. januára 1952) a ich osudy pred ním i po ňom.

Autor knižného diela pôsobí ako vedecký pracovník ÚSTR a zároveň ako pedagóg na Filozofickej fakulte Univerzity J. E. Purkyně v Ústí nad Labem a venuje sa histórii Československa s osobitným zreteľom na odboj proti nacizmu a komunizmu a perzekúcie politických väzňov. Ide iste o doteraz najobšírnejšie dielo, ktoré sa venuje úteku samotnému, osobám, ktorým sa tento výnimočný krok podaril vďaka spolupráci s mnohými ďalšími väzňami a tými, ktorí im poskytli pomoc počas úteku a skrývania sa, ale aj pomerom v leopoldovskej väznici v časoch, keď v nej boli sústredení vo veľkom počte predovšetkým politickí väzni.

Po úvode, ktorý stručne uvádza čitateľa do situácie, ktorá v Československu nastala po skončení druhej svetovej vojny, do problematiky väzenstva v tomto období, nasleduje 35 kapitol. Prvý diel publikácie obsahuje desať kapitol. Čitateľ je informovaný o pomeroch v krajine po nástupe komunistickej moci, keď každý, kto naznačil odpor či nesúhlas s nastupujúcim režimom, bol tvrdo postihovaný. Tiež sú tu podrobne opísané dejiny leopoldovskej väznice a v jednotlivých kapitolách sú zmapované životné osudy aktérov úteku, dôvody a priebeh ich väzby pred ich útekom z väznice a pomery v nej pred útekom i jeho príprava.

Druhý diel sa začína popisom úteku, keď po skončení pracovnej zmeny sa cez dieru v stene podarilo väzňom Štepánovi Gavendovi, Pravomilovi Raichlovi, Josefovi Chalupovi, Josefovi Heřmanskému, Jánovi Hvastovi a Jaroslavovi Burešovi nepozorovane uniknúť z veľmi dobre stráženej pevnosti. A keďže ich nikto neprezradil, tak sa im podarilo útek dokončiť a dlho sa ukrývať a niektorým aj opustiť republiku. Nasledujúce kapitoly sa zaujímajú o ďalšie osudy utečencov.

Tretí diel sa začína sa opisom situácie vo väznici po úteku v roku 1952 aj v roku 1953, hodnotí situáciu z pohľadu vtedajších nositeľov moci, približuje osoby väzenských dozorcov a funkcionárov a venuje sa návratu J. Heřmanského do Leopoldova i poprave Š. Gavendu, tiež opisuje vzburou väzňov v roku 1955, vyjadruje sa k národnostným pomerom medzi väzňami, útekom, o ktoré sa väzni pokúšali. Posledná kapitola je venovaná tým, ktorí vo väznici zomreli a boli na väzenskom cintoríne – obyčajne v noci – pochovaní. V závere autor konštatuje, že stopa, ktorú zanechal komunizmus v českej i slovenskej spoločnosti je hlbšia, než sme si mysleli a boli ochotní si priznať. Politickí väzni časom zistili, že sa zmenila mentalita ľudí, a boli rozhorčení a smutní z toho, že zločiny z päťdesiatych rokov zostali nepotrestané.

V knihe je aj sumár je v anglickom jazyku, široký výber prameňov z archívov, zoznam osobných svedectiev, ktoré autor získal, dobovej tlače, zákonov, internetových stránok, filmov, prózy a poézie a viac než dvanásťstranový zoznam použitej literatúry. Tiež je tu uvedený zoznam skratiek a pre ľahšie vyhľadávanie a orientáciu v knihe poslúži čitateľom menný register. Všetky tri zväzky vyšli v brožovanej forme, vo formáte 16 x 24 cm, na obálkach sú čiernobiele dobové fotografie, na záložkách profesijný životopis autora a zoznam jeho vydaných knižných diel a na zadných stranách stručné zhrnutie jednotlivých zväzkov.

Autor sa úspešne zhostil obsahom i rozsahom veľkého, priam encyklopedického diela, s dôslednou znalosťou problematiky, ktorá prestala byť tabu až po roku 1989. Konštatuje, že záujem o ňu vo verejnosti  slabne. I preto je potrebné byť mu vďačný, že ju približuje na vysokej odbornej úrovni. Dielo je cenným prínosom k spoločnej histórii našich národov, dokumentom o nespravodlivej dobe, keď elita národa bola vo väzniciach a pracovných táboroch, atmosféra v spoločnosti bola pod tlakom vládnou stranou vytváraného strachu a základné práva a slobody boli potláčané a obmedzované.

Kniha ponúka fundované informácie o pomeroch a živote v neľudských zariadeniach, osobitne vo väznici v Leopoldove, kde neboli rešpektované ani najzákladnejšie ľudské práva, kde sa väzňom nedostalo často ani základnej zdravotnej starostlivosti, napriek vysokým pracovným nárokom, ani dostatočná strava, odpočinok; kontakty s rodinou boli obmedzené na minimum, väzni boli šikanovaní, urážaní, nezmyselne trestaní... Ale treba otvoriť knihu a čítať o tom, čo museli podstúpiť naši otcovia, matky, starí a prastarí otcovia a matky, aby sme my mohli žiť v slobode, ktorú sme ľahko získali a často sa k nej správame nezodpovedne, málo si ju vážime.

Text je vhodne doplnený množstvom čiernobielych dobových fotografií väzňov, udalostí či objektov, ktoré boli pred verejnosťou dlhé roky utajené, množstvom cenných nákresov, mapiek, rukopisov, listov a iných dokumentov. Vďaka a uznanie patrí všetkým, ktorí prispeli k tomu, že sa toto dielo dostalo do rúk verejnosti.

 

Ľudovít Košík

::

Odporúčané:

Útek z tábora nútených prác

Zážitky z vyšetrovní ŠtB v roku 1947

Spomienky slovenského dôstojníka

::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.