- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

28. novembra 2014

Líce a rub ľudského údelu

Alexandr Solženicyn: Meruňková zavařenina
Praha, Argo 2013
Kniha s trochu zavádzajúcim názvom predstavuje Solženicynovu poviedkovú tvorbu z posledného tvorivého obdobia, teda z rokov po návrate do vlasti (1994–2008). Pomenovanie súboru, prevzaté z úvodnej poviedky, vyvoláva skôr príjemné pocity, navodzuje predstavu odľahčených príbehov, predstavu krajších stránok života, no tieto texty práve naopak stvárňujú temnú, tvrdú realitu života za socializmu (v boľševickom Rusku, respektíve v Sovietskom zväze).

Prozaické texty zaradené do výberu (preklad do češtiny: Libor Dvořák), s výnimkou jedného, sú zložené z dvoch častí, tvoriacich protipóly, akoby líce a rub ľudského údelu. Autor postavil proti sebe utrpenie nevinných a cynizmus karieristov, odvahu a zbabelosť, zásadovosť a konformizmus, čestnosť a zradu, silu a slabosť. Poukázal tak na dve cesty, ktoré sa človeku ukazujú – cestu dobra a cestu zla.
Poviedky a novely, ktoré Solženicyn vytvoril v tomto období, majú viacero spoločných znakov s textami, ktorými vstupoval do literatúry. Neznamená to absenciu vývinu ani stagnáciu, je za tým autorova zaujatosť za pravdu, jeho odhodlanie podať prostredníctvom literatúry svedectvo o utrpení (nielen) ruského človeka pod boľševickým jarmom. V podstate rozvíjal jednu základnú tému, vytýčenú už prvou významnou prácou – novelou Jeden deň Ivana Denisoviča.
Ondřej Mrázek v doslove píše: „Štýlom ľudového rozprávania, sršiaceho trpkou iróniou, sa Solženicyn vedome hlási ku koreňom slávnych ruských prozaikov... Poviedky, ktoré tvoria túto knižku, písal Solženicyn v 90. rokoch  20. storočia ako zrelý a vavrínmi ovenčený spisovateľ...“ Literárnu tvorbu vnímal ako svoje životné poslanie, písaním – ako sám povedal – „dotvoril sám seba“.
Alexander Solženicyn nám zanechal umelecký, ale aj myšlienkový a ideový odkaz nezvyčajnej sily. Ani texty, ktoré napísal na sklonku života, čitateľa nesklamú. Literatúra hodna svojho mena je vždy spätá s poctivým hľadačstvom pravdy a dobra. Spisovateľovi, ktorý nechce byť je len chrličom slov a predajcom lacných príbehov, je estetika formou a etika normou všetkého snaženia.
::
Súvisiace recenzie:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.