 |
| Vlado Gregor |
Nemôžem si pomôcť a viem, že to vyvolá možno
až nenávistné reakcie, ale musím priamo povedať, že fenomén Kolakovič kalí
vodu na Slovensku až dodnes; a vôbec nie je náhoda, že tak odporcovia
samostatného Slovenska, ako aj obhajcovia nehodného arcibiskupa pochádzajú
práve z radov jeho nasledovníkov.
Áno, prebieha tu doslova zápas medzi kolakovičovcami a tisovcami, pričom jedni vyhlasujú Tisa za vraha a druhí Kolakoviča
za hochštaplera, pričom obe skupiny nemajú pravdu a mali by sa nad svojimi
jednoznačnými posudkami oveľa dôkladnejšie zamyslieť. Miešajú sa tu totiž dva
problémy, ktoré je ťažko zladiť a ktoré sa dajú sa zmieriť iba pochopením
toho, že človek nemá zodpovednosť len za seba, ale aj za druhých; a pozícia
prezidenta Tisa bola zásadne odlišná od pozície nadšenca a vizionára
Kolakoviča.
Je pravdou, že máme za dobro, krásu a poriadok
obetovať aj život, ale musíme dlho uvažovať nad tým, aby sme to nespravili
takým spôsobom, že narobíme ľuďom v hlavách dlhodobý zmätok a nakoniec
zapríčiníme viac škody ako osohu.
Predpokladať a naznačovať o osobe štátnika,
ktorý nepodpísal jediný rozsudok smrti, že bol vrahom, je do neba volajúci
hriech a už mnohokrát som zopakoval, že kým si to Slovensko neuvedomí, nemôže
očakávať Božie požehnanie. Niečo iné je zodpovednosť za seba a za ľudí, ktorí
podľahnú môjmu nadšeniu a nezodpovednosti, a niečo iné je rozhodovať o
osude celého štátu počas svetovej vojny a pokúšať sa udržať v ňom poriadok,
pomôcť čo najviac ľuďom a zachrániť toľko životov, koľko sa dá, aj za cenu
vlastnej hanby a obety vlastného života.
Je naozaj smutné, že mnohí z nás, ktorí sme
celý život túžili po slobode a bojovali za ňu, musíme teraz s ešte väčším
nasadením obhajovať triviálne zásady zdravého rozumu. Nech nám je milostivý Pán
Boh a naša Matka Sedembolestná!
(Napísané 31. 5. 2015)
::
Predchádzajúci článok autora:
K tomu môžem dodať to, čo som už napísal pri iných príležitostiach: Dr. Tiso si zaslúži úctu a vďaku slovenského národa a je len smutné, že sa stále nájdu ľudia, ktorí naňho kydajú špinu.
OdpovedaťOdstrániť"Je pravdou, že máme za dobro, krásu a poriadok obetovať aj život, ale musíme dlho uvažovať nad tým, aby sme to nespravili takým spôsobom, že narobíme ľuďom v hlavách dlhodobý zmätok a nakoniec zapríčiníme viac škody ako osohu."
OdpovedaťOdstrániťNa to odpovedám, že konečný zmysel nášho konania, nie je tu na zemi, a preto treba dbať viac na morálnu kvalitu skutkov, ako na ich zdanlivé dôsledky, ktoré ani nedokážeme objektívne posúdiť. Zodpovedný je každý v prvom rade za svoju dušu.
"...pokúšať sa udržať v ňom poriadok, pomôcť čo najviac ľuďom a zachrániť toľko životov, koľko sa dá, aj za cenu vlastnej hanby a obety vlastného života."
Nič z toho nevyváži hodnotu životov, ktoré boli v tom čase zničené. S ľuďmi sa takáto matematika nerobí. Aj keby to mal byť len jeden jediný človek, ktorý by mal byť obetovaný, nikto nemá právo mu na jeho život siahnuť. Toto je učenie Cirkvi.
Nemôžem odpovedať za autora článku, ale predostriem svoju odpoveď:
Odstrániť1. Súhlasím s tým, že každý je zodpovedný v prvom rade za svoju dušu, ale - ako sám píšete - dôsledky svojich skutkov niekedy nedokážeme objektívne posúdiť.
2. Je ľahké, no zároveň nespravodlivé posudzovať a odsudzovať konanie ľudí s časovým odstupom, keď už vieme, ako to všetko dopadlo. Posudzovať historické udalosti dnešnou optikou znamená osobovať si právo sudcu.
Veľmi záleží na tom, v akej pozícii človek je (myslím, že práve na to poukazuje Vlado Gregor), úplne iná je situácia napríklad prezidenta a iná obyčajného radového človeka.
A napokon, keď hovoríte o zničených ľudských životoch: Nevytvárajú niektorí ľudia (autor ich nazval kolakovičovcami) dojem, že za všetko nešťastie druhej svetovej vojny môžu, možno po Hitlerovi, predstavitelia 1. Slovenskej republiky?!
P. S.:
Položili ste si niekedy otázku, ako by sa v pozícii Jozefa Tisa zachovali súčasní politici? A ako by ste sa zachovali vy?
Myslím, že posúdiť, že siahnuť na život nevinného človeka je neprijateľné, v akejkoľvek situácii, by pre kresťana nemal byť problém. Bez ohľadu na historické okolnosti. To je moja téza, že takéto konanie je neospravedlniteľné. A k tomu bezpochyby došlo.
OdstrániťNesúdim človeka, nehovorím nič o tom, nakoľko mu to za vinu pripočíta Boh. Vravím ale, že to bolo zlé rozhodnutie, nič, na čo by sme mali byť hrdý.
Myslím, že nevytvárajú, skôr mám dojem, že sa hovorí o tom, že aj počas vojny boli spojenci Nemecka, ktorý nevykonávali deportácie a že to teda vôbec nebola nutnosť prežitia nášho národa. Skôr mám dojem, že sa pravda ohýba z druhej strany, akoby nejaký ekonomický pokrok, či vlastná štátnosť mohli ospravedlniť genocídu. Proti tomu stojí moja téza, ktorá je založená na kresťanskom chápaní dôstojnosti ľudskej osoby.
Niekedy som sa to naozaj pýtal, vyšlo mi z toho, že by som z tej funkcie okamžite odišiel, ak by si vyžadovala spolupracovať na niečom takom a nedalo by sa tomu zabrániť. Hoc by som tomu možno nezabránil, určite by som sa na tom nepodieľal. Je niečo iné nezabrániť vražde, ak na to človek nemá prostriedky (ak by bol ako prezident taký slabý, že by deportáciám nedokázal zabrániť) a niečo iné stlačiť spúšť, či podpísať zákon.
Píšete, že siahnuť na život nevinného človeka je neprijateľné. Súhlasím. A ďalej píšete, že k tomu bezpochyby došlo. Nuž, ak máte na mysli prezidenta Tisa, nemôžem súhlasiť, nemám totiž vedomosť o tom, že by on siahol na život nevinného človeka. A takú vedomosť nemáte zrejme ani vy.
OdstrániťSpájate vtedajšiu slovenskú štátnosť s genocídou. Neviem, o čom hovoríte. Pravdepodobne narážate na deportácie židovského obyvateľstva. Podľa hodnoverných informácií tu však vtedy nikto nevedel, že Židia budú vraždení. Ani samotní Židia si nemysleli, že idú na smrť, a nemohli tomu uveriť ani vtedy, keď správy o tom priniesli utečenci z koncentračného tábora...
Nespochybňujem tragédie, ktoré sa vtedy stali – bola vojna a tých tragédií bolo mnoho. Treba si dať do súvisu počty mŕtvych a celkovú situáciu, a tiež, ak chcete, osud Židov v okolitých krajinách.
Vraj by ste okamžite odišli z funkcie, keby ste nemohli zabrániť niečomu takému. Nie vždy je útek tým lepším, poctivejším riešením. (Ja napríklad považujem konanie E. Beneša za politicky aj morálne neprijateľné.)
Takzvaný národný súd, ktorý odsúdil Jozefa Tisa, bol nespravodlivý. Len na okraj spomeniem, že v norimberskom procese, ak sa nemýlim, bolo vynesených dvanásť rozsudkov smrti, takzvaný národný súd v Bratislave vyniesol sedemnásť rozsudkov smrti – už to svedčí o mnohom.
Poprava prezidenta Tisa bola jednoznačne aktom politickej pomsty zo strany nepriateľov Slovenska a kresťanstva.
PS:
Viem, nie každému je dopriate pochopiť, a nie každý pochopiť chce.
Naozaj si myslím, že J. Tiso nesie zodpovednosť na genocíde, ktorá sa tu vtedy udiala, a ktorej obeťami boli najmä Židia.
OdstrániťPodľa mňa ako prezident mal najlepšie informácie o tom čo sa deje, veď sa s Hitlerom osobne stretol.
Tvrdíde, že sa vtedy nevedlo, že cieľom deportácií je vyvražďovanie. Mne osobne sa to pri hlave štátu zdá nepravdepodobné, ale pre môj argument, je to nepodstatné. Už samotné zhabanie majetku a vysťahovanie z vlastných domov je podľa mňa neospravedlniteľné. A že tu vtedy takéto zákony boli prijaté, na tom sa, verím, zhodneme.
Teda, ak by aj úmyslom konania prezidenta nebola fyzická likvidácia, vtedajšie zákony im nenechávali nič okrem ich holých životov, čo, snáď, obaja uznáme ako zlé.
Píšete, že nespochybňujete tragédiu. Podľa mňa však je toto ešte väčšia tragédia, ako tragédia vojny, v ktorej proti sebe stoja armády. Tu sa predsa sám štát postavil voči svojim nevinným občanom, civilistom, a zavraždil ich len na základe rasovej príslušnosti. Smrť vojaka, má zmysel aspoň v obrane ostatných vo svojej vlasti. Tu to bolo absolútne bez akéhokoľvek zmyslu. Či snáď celková situácia vyžadovala zavraždenie tisícov nevinných civilistov? Prečo neboli Židia deportovaní z Maďarska, Talianska?
Naozaj si myslím, že by z takejto pozície bolo najlepšie odísť, ak by to bolo jediné východisko ako sa nepodieľať na tejto tragédii. Sám uznávate, že to tragédia bola. Myslíte, že bolo lepšie zostať a niesť to na svojom svedomí?
Píšete, že útek nie je vždy lepším riešením. No to netvrdím ani ja. Je podľa mňa lepším riešením, ak zostať nevyhnutne znamená podieľať sa na zle. Navyše takto obludnom.
Spomínate, že trest smrti bol pre Tisa nespravodlivý. K tomu som sa síce vôbec nevyjadroval, ale urobím tak krátko aspoň teraz. Myslím, že takýto trest je dnes neopodstatnený, nikto si ho nezaslúži, keď dokážeme zabezpečiť doživotné väzenie pre najväčších kriminálnikov.
Ja si naopak myslím, že konanie prezidenta Tisa bolo zločinom na kresťanstve, keď svojim konaním poprel pravdu ležiacu v jeho samotných základoch, že každá ľudská osoba má od Boha danú neodcudziteľnú dôstojnosť.
Naozaj si myslím, že takto konal s vedomím, čo sa deje a teda ho nevedomosť ani morálne neospravedlňuje. Cieľom môjho príspevku ale nebolo podložiť tento názor. Skôr ním bolo ukázať, že ani po prijatí vašich predpokladov o nevedomosti, teda, že sa nevedelo, že deportácie smerujú k vyhladzovaniu, je toto konanie neobhájiteľné. Už samotný fakt zbavenia majetku, občianských práv a vysťahovania, čo sú opatrenia vykonané na základe explicitných zákonov, je dostatočne vážny.
Na záver k vášmu PS: ja verím, že múdrosť dostane každý, kto ju hľadá a o ňu prosí.
Štyri hlasy
OdstrániťProfesor Ladislav Hanus v knihe Pamäti svedka storočia píše:
„Dr. Jozef Tiso bol optimus medzi všetkými. Charakterom, pevnosťou, čestnosťou aj intelektom. To bol štátnik, spolu kňaz a teológ. Teda ideový človek ako teológ. Aj ako prezident riadil Slovenský štát podľa teologických zásad... Bol vážnosť sama. A naozaj požíval úctu.“
Historik František Vnuk v časopise Kultúra:
„Prof. Ladislav Hanus berie do ohľadu skutočnosť, že šesť mesiacov po vyhlásení slovenskej samostatnosti vypukla II. svetová vojna, ktorá rozdelila svet na dva tábory, a Slováci – nie vlastnou voľbou ale diktátom geopolitickej reality – sa našli na nesprávnej strane.“
Martin Lacko (z prejavu v Čakajovciach):
„Ako historik môžem povedať, že sme svedkami dvoch tradícií, dvoch kontinuít 1. Slovenskej republiky: kontinuity úcty a kontinuity nenávisti. Kontinuitu úcty predstavovali zahraniční Slováci... Kontinuitu nenávisti reprezentovala od roku 1945 predovšetkým vševládna KSČ a jej posluhovači. V stopách boľševických ideológov a propagandistov odhodlane a ešte ráznejšie kráčajú dnešní liberáli, zahalení do pláštika demokracie a európanstva. Spája ich veľmi silné spojivo: protikatolícka a protinárodná nenávisť.“
Vlado Gregor v článku Svedectvo o pravde (PriestorNet):
„Podpisujme výzvy a apely, aké len chceme, ale pamätajme si, že sa raz za svoje podpisy zodpovieme, nielen pred ukrižovaným Kristom, ale aj pred popraveným bratom Jozefom.“
Ďakujem,J. M.
OdstrániťAd: štyri hlasy
OdpovedaťOdstrániťProsím, ako vy alebo citované osobnosti reagujú na moju tézu, ktorú som uviedol v predchádzajúcom príspevku?
Napísali ste, že múdrosť dostane každý, kto ju hľadá a o ňu prosí. Ja ju hľadám a prosím o ňu. Skúste tak robiť aj vy.
Odstrániť"Myslím, že posúdiť, že siahnuť na život nevinného človeka je neprijateľné, v akejkoľvek situácii, by pre kresťana nemal byť problém. Bez ohľadu na historické okolnosti. To je moja téza, že takéto konanie je neospravedlniteľné."
Odstrániť"Proti tomu stojí moja téza, ktorá je založená na kresťanskom chápaní dôstojnosti ľudskej osoby."
Myslím, že viacero vyššie uvedených reakcií, už správne poukazovalo na fakt, že Jozef Tiso si uvedomoval a rešpektoval dôstojnosť ľudskej osoby. Tomu by zodpovedali aj štyri hodnotenia ľudí, ktorí sa jeho postavou zaoberali z historického či politického hľadiska v kontexte celého jeho pôsobenia.
Občasné poukázanie na ekonomické stránky fungovania slovenskej republiky počas vojny nemá vyvolať dojem, že materiálna realita má prednosť pred morálkou, ale na fakt, že pri vedení politiky v kresťanskom duchu mnohí vtedajší politici pôsobili v prospech všeobecného dobra.
Pri odhalení zverstiev páchaných na Židoch to boli práve katolícki biskupi ako napr. bl. Peter Gojdič, ktorí sa snažili pokračovaniu takýchto zverstiev zabrániť. Určite Slováci nezaostávali v snahách o pomoc prenasledovaným, čomu by mohol nasvedčovať aj fakt, že pri udeľovaní vyznamenaní "Spravodliví medzi národmi" sú Slovaci na prvom mieste v počte vyznamenaní na obyvateľa. Kto zneužil rasové zákony na vlastné obohatenie a poškodenie blížneho sa (po vyše 7O rokoch) iste zodpovedal aj pred Božím súdom, rovnako ako ten, kto síce arizoval, ale vlastníkov ochránil pred deportáciou tým, že ich spätne zamestnal ako nevyhnutných pre chod podniku.
Nezabúdajte tiež, že najväčšie besnenie spustilo vypuknutie SNP (pri všetkej úcte k padlým, ktorí bojovali v úprimnej snahe očistiť krajinu od nacizmu a zla), kedy aj tie limitované možnosti, ktoré mal prezident a vláda boli oklieštené na minimum. Hitler vnímal povstanie v "satelitnom" štáte ako úder pod pás. Napriek tomu prezident urobil všetko pre to, aby ochránil zajatých povstalcov, rukojemníkov aj slovenské mestá Zvolen, Banskú Bystricu a Brezno od smrti, odvlečenia do Nemecka a leteckého bombardovania. Nehovorí skôr toto o úcte k dôstojnosti človeka, aj keď to boli z poľhadu štátu nepriatelia?
Záznam televíznej diskusie troch historikov o Jozefovi Tisovi:
OdpovedaťOdstrániťhttps://www.youtube.com/watch?v=zoi-b7-UtKI