- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

18. apríla 2018

Mizéria a nádej Slovenska


Hľadajme spolu východisko z krízy
Žijeme v rýchlo sa meniacom svete. Viacerí to nazývajú tekutá modernita: nič nie je stále ani predvídateľné – pravidlá, zákony, ale aj predstavy o tom, čo je dobré a čo zlé – všetko sa ohýba a prispôsobuje momentálnym potrebám či chúťkam, alebo požiadavkám tých, ktorí majú peniaze a moc.
Zmena sa stala mániou dneška. Neustále nejaké zmeny žiadame, privolávame, spôsobujeme... Lenže pričasté zmeny sú príznakom nepokoja a ďalší nepokoj vyvolávajú. Pričasté zmeny takpovediac mútia vodu, čo vyhovuje ľuďom s nečistými úmyslami.
Západná spoločnosť odmietla Boha, odhodila kresťanské princípy, na ktorých stála po stáročia, a teraz blúdi bez jasného cieľa. Preto tak vášnivo túži po zmenách a reformách (a reformách reforiem), lebo vlastne nevie, čo chce, bez hodnotového kompasu nepozná správny smer.

Ocitli sme sa v hlbokej kríze. Aj na Slovensku. Demokracia, o ktorej sa toľko hovorí, sa stala prázdnym pojmom. Nevytvoril sa priestor na čestný súboj ideí, myšlienok a nápadov. Všetko sa akosi prevrátilo, pokrútilo, spotvorilo: ľudia bez morálky volajú po slušnosti, zlodeji kričia, že treba chytiť zlodeja, príživníci kážu o zodpovednosti, špekulanti sú oslavovaní ako filantropi, liberáli potierajú iné názory..., a kresťania sa (až na výnimky) alebo prispôsobili, alebo sa boja vzoprieť odroňom, ktorí ovládli verejný a osobitne mediálny priestor.
Mnoho ľudí je nespokojných so súčasnou vládnou mocou. Oprávnene. Vynorilo sa priveľa podozrení a priveľa káuz nato, aby trojkoalícia, ktorá má väčšinu v parlamente, mohla byť považovaná za dôveryhodnú. Aj tu sa prejavuje bezzásadovosť, panujúca v celej spoločnosti. Kde sa podelo sociálne cítenie Smeru-SD? A kde vlastenectvo SNS? A čo vlastne presadzuje Most-Híd? Faktom je, že sociálna nerovnosť sa zväčšuje, naša štátna suverenita je oklieštená, kultúra upadá a rovnosť pred zákonom sa nenapĺňa.
Lenže ani strany „demokratickej“ opozície nevzbudzujú dôveru. Charakterizuje ich egoizmus, hašterivosť a sklony k politikárčeniu (OĽaNO), nestálosť a pokrytectvo (KDH), nehovoriac o príchylnosti k sociálnemu inžinierstvu a rôznym experimentom, ktorých konečným cieľom je demontáž aj posledných zvyškov kresťanstva v našom geopolitickom priestore (SaS).

Ako sa dostať z tejto mizérie? Chcelo by to nejakú inú politickú silu – dôsledne kresťanskú, národnú a sociálnu. Nádej Slovenska je v tom, že sa takáto sila objaví, že zo zdravého jadra národa povstanú statoční jedinci, schopní a ochotní prevziať riadenie štátu, ale aj zodpovednosť i riziko s tým spojené.
Dvojtýždenník Kultúra (č. 7/2018) publikoval podnetnú úvahu Bruna Čanádyho s názvom Tretia sila. Všimnime si niektoré autorove myšlienky. Súčasný režim nazýva oligarchickou demokraciou a konštatuje, že dochádza k permanentnému oslabovaniu štátnych štruktúr, ako aj k oslabovaniu zvrchovanosti Slovenskej republiky. Pritom ochrana a upevňovanie suverenity je najvyšším národným záujmom: „Slovensko musí byť u zodpovedných politikov vždy na prvom mieste.“ A dodáva: „To nezabezpečia dnešné koaličné strany ani dnešné opozičné politické strany. Musíme spoločne nájsť novú, tretiu politickú silu. (...) Tretia politická sila musí zastaviť výpredaj suverenity Slovenskej republiky.“ V závere článku Bruno Čanády vyzýva čestných národne uvedomelých ľudí, aby sa pripojili „k politickému subjektu tretej cesty“, uzatvárajúc slovami: „Historický výsledok je stále v našich rukách.“

Sú to slová a návrhy, ktoré isto stoja za úvahu. Nespokojnosť širokých más totiž narastá a narastá tiež nevraživosť medzi dvoma hlavnými politickými tábormi. Čo je však ešte závažnejšie, mnoho ľudí už ani jednému táboru na kolbišti takzvanej štandardnej politiky neverí; napokon, všetci štandardní politici (sami si tak hovoria, chcejúc ostatných diskvalifikovať) v podstate ponúkajú to isté.
Netreba si zatajovať, že čoraz väčší počet ľudí sa prikláňa k politickým hnutiam, ktoré sú médiami hlavného prúdu označované za protisystémové, extrémistické alebo dokonca fašistické. Budúcnosť ukáže, či z tohto semeniska rôznorodých myšlienok a protichodných tendencií vzíde (pozitívna) sila schopná presvedčiť dostatok voličov.
Žiada sa však poznamenať, že Slovensko by malo – tak ako doteraz, to je realita – prihliadať na medzinárodnú situáciu, aby sa nedostalo do izolácie a zbytočných problémov (preto sa javí ako problematická snaha ĽSNS dosiahnuť rýchle vystúpenie Slovenska z Európskej únie a NATO). Z toho pravdaže nevyplýva nutnosť dávania sa do otrockých služieb. Aj malý národ si môže a má zachovať sebaúctu a čo možno najvyššiu mieru samostatnosti!
Paradoxne teda, Slovensko (ako aj celý Západ) potrebuje zmenu, ale zmenu uváženú, vychádzajúcu z overených princípov a hodnôt. Potrebuje zmenu, ktorá bude vlastne návratom k tomu dobrému a osvedčenému, čo nám zanechali predchádzajúce generácie.
Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane!

Ján Maršálek
::
Odporúčané:
::
Ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!

6 komentárov:

  1. "Potrebuje zmenu, ktorá bude vlastne návratom k tomu dobrému a osvedčenému, čo nám zanechali predchádzajúce generácie." Kríza je zatiaľ iba na ulici a to nie je riešenie. Paradoxne, tí čo volajú po právnom štáte, zároveň žiadajú "neprávne" riešenia.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. W abt, priznám sa, nerozumiem vašim slovám: „Kríza je zatiaľ iba na ulici...“ Myslím, že na ulici vidno iba kúsok reality, aj to pokrivený.

      Odstrániť
  2. Anonymný18.4.18

    Vďaka za poctivú analýzu situácie i naznačenie ako von zo súčasného stavu, kiež by sa nám darilo podporovať takúto silu. Vieme že bez kresťanstva to nepôjde. Tiež bez hodnôt, ktoré budujú rodinu, národ, spoločnosť. Z ich výpredaja už sa nedá žiť, mám taký dojem, že už nemáme čo predať. Sme chudobní viac než si myslíme, i keď nejaké eurá v peňaženkách a na účtoch máme. Sme osamelí, zranení, nemáme čo ponúknuť. Tí bohatí nepodporujú hodnotné projekty. Tí konzumujú vo veľkom a chudobných ženú do nezmyselných aktivít... Kiežby tieto myšlienky oslovili čím viacerých. Myslím si že na potápajúcom sa titanicu organizujeme zábavu a hráme hlúpe divadielka, namiesto toho, aby sme sa aspoň zamýšľali nad jeho možnosťami záchrany. Vďaka Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Anonymný18.4.18

    Veľmi pekne a výstižne to napísal pán Ľudovít. Nie je k tomu čo dodať. Pekný deň všetkým! milan kupecký

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Anonymný18.4.18

    Prečo vymýšľať názvy demokracia, oligarchická demokracia, pre kapitalizmus? To čo tu vládne a v mnohých krajinách sveta, je kapitalizmus so svojimi hodnotami (zisk, peniaze, vojny) a chaotickým smerovaním v ekonomike a morálke. Ako ďalej? Oprášiť niektorý starší osvedčený koncept smerovania spoločnosti, alebo vymyslieť nový. V tomto som ale pesimista, nie je na to "celosvetová politická vôľa".

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ďakujem za ohlasy, i za tie, ktoré som dostal poštou.
    Jeden čitateľ napísal: „Hovoríte mi z duše. Ide len o to, ako tú tretiu silu spraviť...“
    Nuž, myslím, treba začať od seba – každý by mal konať podľa svojich možností a schopností. Ale už to, že o veci premýšľame, hovoríme a píšeme, je krokom vpred.
    Dostal som tiež otázku, či oná tretia sila môže vzísť z niektorej už existujúcej strany. Na to odpoviem stručne: Nevylučujem to.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.